Stránky

utorok 31. júla 2012

Goce Smilevski - Freudova sestra

   Román macedónskeho autora Goce Smilevského, ktorý vydáva Odeon v preklade Ivana Dorovského, rozpráva príbeh rodiny Sigmunda Freuda z pohľadu a hlasom jeho sestry Adolfiny, ktorá spomína na celý svoj život, detstvo, vzťahy medzi súrodencami, lásky, chvíle šťastia i nešťastia. Jej rozprávanie plynie na pozadí spoločensko - historického kontextu Viedne 19. a 20. storočia. Zdanlivo bezvýznamný život sestry slávneho muža stojí v protiklade s biografiou slávneho zakladateľa psychoanalýzy.

Freudova sestra
   Freud mal štyri sestry a jedného brata. Raz bratovi povedal: "My a naše sestry sme ako kniha. Ty si najmladší, zatiaľ čo ja najstarší. Preto musíme byť ako tvrdá knižná väzba, ktorá bude podporovať a chrániť naše sestry, ktoré sa narodili po mne a pred tebou.
Napriek tomu sa svojim sestričkám ku koncu života obrátil chrbtom. Vybavil povolenie k odchodu do Anglicka sebe a niekoľkým ďalším ľuďom, sestry však nechal vo Viedni. Všetky štyri zomreli v koncentračnom tábore. Práve tým sa príbeh Smilevského začína - Sigmund sa balí, triedi veci, ktoré si väzme so sebou a ktoré vyhodí. Adolfina spolu s druhou sestrou, slepou Pauline, za ním príde a pýta sa prečo, prečo. Sigmund nevysvetľuje. Uhýba pohľadom a triedi veci.
Tak sa najskôr dozvieme koniec. Až potom sa pred nami začne rozvíjať život súrodencov od útleho detstva - z pohľadu Adolfíny, ktorej osud bol obzvlášť smutný. Matka ju nemala rada a najčastejšou vetou s ktorou sa na dcéru obracala, bola - bolo by lepšie, keby som ťa nikdy neporodila. Sigmund ju mal aj tak rád. Strašne rád. Aj potom čo začal študovať na univerzite, trávili spolu dosť času a rozprával jej o čom premýšľa, aj keď tomu nemohla veľmi rozumieť. V jeden moment sa dokonca rozvinie niečo nežné a blízke láske, medzi Sigmundom a Adolfininou najlepšou kamarátkou, chorou a krehkou Sárou Auerbachovou. Jej jednoduchý a nekomplikovaný pohľad na svet bol pre mladého Sigmunda ako zjavením.
Doma u Sáry sa obaja zoznámia s Gustavom Klimtom a jeho sestrou Klárou. Klára niekoľko rokov oduševnene bojuje za práva žien, jazdí na bicykli, nosí nohavice a nerobí si stým problémy - Viedeň na začiatku minulého storočia, akokoľvek bohémska a uvoľnená, na niektoré veci ešte pripravená nie je. Sklamaná Klára skončí v psychiatrickom zariadení na okraji mesta. O niekoľko rokov neskôr sa práve tam dobrovoľne odoberie i sama Adolfína.  Ale nie je to tak tragické. Je im tam dobre a hlavný lekár vie, že si prišli skôr odpočinúť, než sa z niečoho liečiť. Freudova sestra je plná smútku, ale nechýba jej nádej. Klára opúšťa zariadenie, aby sa po smrti brata postarala o jeho štrnásť synov - každý ma inú matku a všetci sa po otcovi volajú Gustav. Adolfina odíde tiež, svojim spôsobom sa zmieri so svojou starnúcou matkou a stará sa o ňu v jej posledných rokoch.
O Freudovi sa toho popísalo veľmi veľa. Smilevského kniha je však iná - o čom svedčia hojné preklady do cudzích jazykov a literárne ocenenia. Nie je to prvýkrát, čo si Smilevski vypožičal z histórie známu osobnosť - v predchádzajúcej knihe sa venoval Spinozovi. Čitatelia sú už teraz zvedaví, kto by mohol byť ďalší.
Vydavateľstvo: Odeon
Dátum vydania: 07/2012
Počet strán: 272
Český jazyk
Väzba: Tvrdá s prebalom
ISBN: 978-80-207-1443-5


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára